KRONIKA ŠKOLY

História školstva v Drietoma je bohatá. Nie je jednoduché vybrať tie najdôležitejšie udalosti a nezabudnúť pritom na iné. Nechceme spracovanie histórie školy uponáhľať, a preto ako malú zálohu na spomínanie a možno i pobavenie chceme upriamiť Vašu pozornosť na fotogalériu tejto stránky, kde v časti ŠKOLSKÁ KRONIKA máte možnosť prezrieť si titulné stránky školskej kroniky jednotlivých školských rokov z obdobia 1958 - 1997.
Na jeden dôležitý bod v novodobej histórii školy by sme však predsa neradi zabudli. V decembri uplynie 30 rokov od presťahovania školy do súčasných priestorov, do školskej budovy,  ktorá v čase svojho vzniku patrila k najvelkorysejšie priestorovo vybaveným, s množstvom odborných učební a kabinetov, ktoré mohli a môžu dodnes závidieť i renomované trenčianske školy.

Zaujímavosti z histórie škostva od 16. storočia do r. 1900

Trnavská synoda 1560 nariadila zriadiť školy pri farách.

Prvé školy boli triviálne, deti sa v nich učili čítať, písať, rátať ( tri predmety - z toho názov triviálne ).

Prví učitelia boli kňazi, kapláni, rehoľníci a neskôr organista – učiteľ.

Do r. 1900 sa učili všetci žiaci prevažne v jednej triede ( jednotriedka ).

Školu navštevovali aj deti z filiálnych ( okolitých ) dedín.

Mária Terézia nariadila povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov, ktoré chodili do školy iba v zime, inak pomáhali rodičom pri hospodárstve. Doma starší súrodenci učili menších.

Povinnosti učiteľa boli pestré: asistoval pri krste, sobáši, pohrebe, ale tiež zvonil ráno, na obed, večer a prípadne proti živelným pohromám, piekol vianočné oblátky.

Rodičia žiakov okrem prídelu obila po žatve doviezli uèiteľovi na konci roka 1 voz dreva ako poplatok – školné za žiaka. Na svoju obživu mal uèiteľ aj školské role a lúky.

Nadanejší žiaci navštevovali od r. 1655 gymnázium v Trenčíne.

Patrónmi kostola a školy boli zámožné rodiny a mali povinnosť udržiavať stavby a interiér školy v prevádzkovom stave.

Vyučovalo sa čítanie, písanie, rátanie a náboženstvo, neskôr pribudli ďalšie predmety. Na začiatku školského roka bola slávnosť v kostole (Veni Sancte) a na ukončení tiež (Te Deum). Školský rok nezačínal 1. septembra, ale v rôzne dni.

V 19. stor. sa vyučovalo v pondelok, utorok, stredu, piatok, sobotu ( 8.00 – 12.00, obed 13.00 – 15.00), štvrtok bol voľný, vyučovacia hodina trvala 60 minút, po druhej hodine bola 10-minútová prestávka.

Vyučovanie začínalo spoločnými modlitbami Otče náš, Zdravas, Sláva.

Prázdniny boli veľké ( 2 mesiace), vianoľné 12 – 15 dní, veľkonoèné 10 dní.

Učebnice boli pôvodne v slovenčine, po r. 1875 časť z nich bola maďarsky, po r. 1907 boli maďarské všetky okrem náboženstva.

Postupne pribudli predmety: prírodopis, krasopis a ručné práce.

Neskôr mali žiaci tabuľky a grifle, na ktorými sa učili písať.

Na niektorých dedinách učiteľa zastupoval aj vzdelanejší roľník.

Chudobných nadaných žiakov podporoval kňaz, prípadne majetnejší občan.

Učiteľ musel okrem hry na organ ovládať aj iný hudobný nástroj, ktorý využíval pri nacvičovaní spevu (husle, gajdy,harmoniku, ...).